Stojím pred križovatkou a neviem sa rozhodnúť. V poslednom čase sa často musím rozhodnúť. Doteraz som sa nechávala unášať životom. Doteraz ma osud viedol a nikdy som sa nesťažovala. Vždy som bola spokojná a šťastná. Čo sa to teda deje? Zrazu musím robiť jedno rozhodnutie za druhým. A nejde mi to. Odkladám ich. Nechcem zobrať zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk.
Neviem čo si vybrať.
Neviem ako ďalej.
Bojím sa.
Keď sa rozhodnem pre jednu cestu a nevyjde, budem sama zodpovedná za to, že prečo som si nevybrala tú druhú cestu. Možno tá by bola lepšia, ale už sa nedá vrátiť späť. Neviem sa rozhodnúť. Odkladám rozhodnutia. Rozhodnutia o mojom živote. čo bude so mnou ďalej.
Čakám na osud, čo mi prinesie.
Čakám na niekoho, nech mi našepká.
Čakám na niekoho, kto mi ukáže cestu.
Pýtam sa iných a každý mi vraví niečo iné. Konečné rozhodnutie je ale na mne. Ale ja neviem. Bojím sa. Stojím ešte stále na križovatke. A čakám na niekoho, nech mi ukáže cestu, nech ma chytí za ruku a nech ma vedie. Sama sa bojím vykročiť...
Komentáre
Našťastie či bohužiaĺ má každý svoj život
A myslím,že našťastie.Aspoň sa nemôžme vyhovárať na niekoho iného,že nám ho spackal.I keď sa to občas stáva.
Takže,smelo si počkaj na zelenú a hor sa do sveta.
Možno zopár kopancov ti niekto uštedrí,ale o to budeš silnejšia.
nezávislosť
netreba sa bat